www stránka církve http://www.cirkev-svate-viry.cz/











Církev

Stredoveká cirkev

Významnou oporou stredovekej spoločnosti bola katolícka cirkev. V období rozpadu Rímskeho impéria bola jej organizácia jedinou pevnou štruktúrou, ktorá v mnohých prípadoch nahrádzala úlohy prislúchajúce štátnej správe. V období sťahovania národov a vzniku barbarských štátov bola cirkevná organizácia základom budovania administratívy nových štátov.

· Vznik pápežstve a cirkev v ranom stredoveku

Predpoklady pre vytvorenie silnej cirkvi

  • 313 - Milánsky edikt - ukončenie prenasledovania kresťanov a zrovnoprávnenie s rímskym náboženstvom
  • 325 - Nikájsky koncil - ustálenie kresťanskej vierouky
  • 380 - vyhlásenie kresťanstva za štátne náboženstvo Rímskej ríše

V priebehu 5. st. vzrástla moc biskupa sídliaceho v Ríme do takej miery, že sa začal považovať za biskupa všetkých kresťanov - pápeža. V druhej polovici 5. st. sa pozícia cirkvi posilnila natoľko, že bez väčších problémov prežila pád Západorímskej ríše a stal sa hlavným pilierom budovania ranostredovekých štátov. Na konci raného stredoveku už bola v cirkvi rozvinutá náuka o moci duchovnej a moci svetskej. Podľa cirkevného učenia bola duchovná moc (zabezpečujúca spásu duší) dôležitejšia ako moc svetská (spravujúca štátne záležitosti) a mala byť od nej nezávislá.

· Veľká schizma

Ako východná schizma alebo veľká schizma sa označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý sa obvykle datuje do roku 1054. Ku schizme však viedlo už predchádzajúce dlhé obdobie vzájomného odcudzenia obyvateľstva bývalých oboch polovíc niekdajšej Rímskej ríše.

Hlavní aktéri: pápež Lev, konštantinopolský patriarcha Michal I.

Príčiny schizmy:

  • odlišných zvyklostí cirkevného života a liturgie
  • spory o autoritu pápeža, ktorý si nárokoval moc nad ostatnými štyrmi starovekými patriarchátmi na Východe

Podnet pre rozkol:

  • rozhodnutie patriarchu Michala zavrieť latinské chrámy a kláštory v Carihrade
  • dôvod - prenikanie filioque do východných chrámov
  • uvalenie kliatby na východných kresťanov

· Boj o investitúru

Najvýraznejším prejavom súperenia cirkevnej a svetskej moci bol boj o právo dosadzovať svetských vládcov a cirkevných hodnostárov.

Hlavní aktéri: pápež Gregor VII., rímsko-nemecký cisár Henrich IV.

Podnet a priebeh boja o investitúru:

  • cirkevná reforma, podľa ktorej malo pápeža voliť kolégium kardinálov a zakazovalo sa svätokupectvo, za ktoré sa považovala aj investitúra

· presadzovanie tejto reformy pápežom Gregorom VII. vyústilo do sporu s nemeckým cisárom Henrichom IV.

  • Henrich vyhlásil pápeža za zosadeného, načo ho pápež exkomunikoval a jeho poddaných zbavil prísahy vernosti, čím Henricha prinútil kajať sa (známa Henrichova púť do Canossy, kde tri dni v rúchu kajúcnika prosil pápeža pri hradnej bráne o odpustenie)

Výsledok: 1122 - kompromis známy ako wormský konkordát (voľba biskupov bola rozdelená na svetskú a cirkevnú časť)

· Rehole

V snahe priblížiť sa k Bohu spôsobom života oddeleným od spoločnosti, začali sa vytvárať skupiny veriacich, z ktorých sa postupne postupne vytvorili prvé rehole. K rozvoju rehoľníctva významným spôsobom prispel Benedikt z Nursie, ktorý r. 529 založil kláštor v Motne Cassine.

Úlohy kláštorov

  • náboženské centra → prehĺbovanie viery (Ora et labora)
  • centrá vzdelanosti → ich súčasťou boli skriptóriá
  • sociálna funkcia - vytvárali sa pri nich nemocnice, starobince, sirotince

Typológia reholí:

  • kontemplatívne rehole - benediktíni, cisterciti, kartuziáni
  • žobravé rehole - františkáni (ženy - klarisky), dominikáni
  • rytierske rády - templári, johaniti, rád nemeckých rytierov

· Križiacke výpravy

Koncom 11. storočia dosiahla katolícka cirkev jeden z vrcholov svojho vplyvu. Najviditeľnejším prejavom moci pápežov bol zvolanie európskych feudálov, ktorých vyzvala, aby pod zástavou s krížom bojovali proti neveriacim.

· Príčiny križiackych výprav do Svätej zeme:

  • zvýšenie počtu šľachty → možnosť vojenskej kariéry a zisku pôdu, moci
  • všeobecné rozšírenie kresťanskej viery v ZE spoločnosti
  • Podnet: žiadosť byzantského cisára Alexandra I. Komnéna o pomoc v boji s Turkami
  • Priebeh križiackych výprav do Svätej zeme
  • prvá výprava (1096-1099)
  • vyhlásená pápežom Urbanom II. v Clermonte za oslobodenie Božieho hrobu
  • založenie niekoľkých kresťanských štátov na Blízkom východe
  • druhá výprava (1147-1149) - neúspešná
  • tretia výprava (1189-1192)
  • Fridrich Barbarossa, Richard Levie Srdce, Filip II. August
  • dohoda o slobodnom navštevovaní Jeruzalema kresťanmi
  • štvrtá výprava (1202-1204)
  • založenie Latinského kráľovstva
  • piata výprava (1217-1221
  • Fridrich II.
  • obsadenie Jeruzalema, Betlehem a Nazaretu
  • šiesta výprava (1248-1254) - neúspešná

- francúzsky kráľ Ľudovít IX.

  • siedma výprava (1270) - neúspešná

- opäť Ľudovít IX. - cieľ: obrátenie tuniského sultána na kresťanstvo

  • nevyhlásená tzv. križiacka výprava detí (1212)

Hlavný cieľ križiackych výprav - dobyť a udržať Svätú zem - sa síce nepodarilo, ale tieto ťaženia mali veľký význam pre ďalší vývoj Európy, a to v oblasti vedy, kultúry, hospodárstva a životného štýlu.

  • Prínos KV:
  • vznik a rozvoj peňažných inštitúcií
  • rozvoj výroby a vznik nových technológií (veterné mlyny, sklo)
  • rozvoj poľnohospodárstva - bavlna, ryža, citróny, marhule
  • arabské číslice
  • obchod s luxusnými predmetmi
  • Negatíva: masakry židovského obyvateľstva v Porýní, vraždenie v Jeruzaleme

· Úpadok stredovekej cirkvi

Pre cirkevný život v Európe bola ťažkou ranou najmä pápežská schizmapočas 14. storočia, ktorá viedla k objaveniu sa mnohých kritických hlasov (John Wycliff,Ján Hus ). Jednota európskeho kresťanstva bola namáhavo obnovená až v 15. storočí dohodou dosiahnutou na všeobecnom cirkevnom zhromaždením - koncile v Kostnici (prebiehal v rokoch 1414-1415).

Druhou - a ešte ťažšou ranou pre jednotnú kresťanskú vieru v Európe bolo objavenie sa reformácie Martina Luthera začiatkom 16. storočia, ktorá však súvisela s rozšírením sa nových myšlienok o človeku a jeho postavení vo svete, ktoré zhrňujeme pod termín humanizmus